1. Aké sú obvyklé príčiny ochorenia rakoviny prostaty?

Príčiny rakovinového ochorenie nie sú stále úplne objasnené, vieme však, že vo väčšine prípadov ide o vplyv faktorov z vonkajšieho prostredia. V prípade karcinómu prostaty sa zdá, že dietetické faktory sú v popredí. O tom svedčí fakt, že podstatne vyšší výskyt ochorenia je v krajinách západnej pologule ako v juhoázijských krajinách, pričom strava bohatá na rastlinné bielkoviny tu hrá dôležitú úlohu. Rovnako tak sa pozorovalo, že výskyt karcinómu prostaty je vyšší na severe Európy ako na juhu, pravdepodobne v dôsledku priaznivých účinkov tzv. mediteránnej stravy. Z výskumov vyplýva, že Afroameričania v USA majú vyšší výskyt a ťažšie formy tohto ochorenia. Je známe, že ich stravovacie návyky sa prispôsobujú ich finančným možnostiam (súvisí to zrejme so stravovaním v zariadeniach rýchleho občerstvenia). Rozhodne tých faktorov je podstatne viac. Existuje aj karcinóm prostaty, ktorý závisí od genetických faktorov a preto postihuje viacerých mužských členov rodiny(ide o tzv. rodinný typ ochorenia).

2. Ako a kedy začať s preventívnymi prehliadkami ?

V ostatnom čase sa čoraz viac diskutuje o význame preventívnych opatrení pri karcinóme prostaty. Zistilo sa, že v minulých rokoch sa zachytilo viac prípadov karcinómov prostaty pri rozsiahlom používaní markeru (PSA) a zároveň sa znížila úmrtnosť na toto ochorenie, čo súvisí s nasadením liečby vo včasných štádiách ochorenia. Zároveň sa však používaním súčasných vyšetrovacích metód objaví viac karcinómov, ktoré svojou povahou neohrozujú pacienta. Nadväzne sa zistilo, že v ostatných rokoch sa zbytočne liečilo veľa pacientov, ktorí mohli byť iba sledovaní. V ostatnom čase sa preto upustilo od rozsiahleho vyhľadávania karcinómu prostaty, zároveň však úmrtnosť na toto ochorenia mierne stúpa. Pokles úmrtia na toto ochorenie, ktoré nasledovalo po tzv. preventívnych prehliadkach nebol viac ako 5%. Preto sa stále vedú spory o tom, či má takýto program vôbec zmysel a ak áno, akej časti populácie mužov sa má týkať.

3. Čo je to PSA?

PSA ( prostatický špecifický antigén) je látka, ktorá sa vytvára v bunkách prostatickej žľazy. Za normálnych okolnostiach sa táto látka má dostáť von z tela pri výrone semena. Vie sa o nej, že patrí do skupiny látok, ktoré skvapalňujú výron semena. Za určitých stavov sa táto látka dostáva aj do krvného obehu. Jej hladina v krvi závisí od množstva buniek prostaty, teda od veľkosti žľazy, ale aj od toho, či prostatu postihuje zápal alebo nádor. Množstvo tejto látky v krvi je väčšinou priamo úmerné veľkosti nádorového postihnutia alebo závažnosti zápalových zmien prebiehajúcich v žľaze (prostata).

4. Čo je to Gleason skóre?

Ide o číselnú kategorizáciu, ktorá určuje ako sa tkanivo karcinómu prostaty líši od normálneho tkaniva prostatickej žľazy. Vyššie skóre znamená horšie chovanie nádoru a horšiu prognózu pacienta. Na základe zistených hodnôt vieme určiť stupeň závažnosti ako aj predpovedať priebeh ochorenia v čase, ale aj pravdepodobný výsledok jednotlivých liečebných postupov u skupiny pacientov s rovnakým skóre. Na základe toho sa potom vytvárajú tabuľky pravdepodobnosti, ktorým hovoríme nomogramy.

5. Existuje lieková (alebo iná) prevencia pre možné ochorenie rakoviny prostaty?

Nie. V ostatných rokoch sa na liekovú prevenciu karcinómu prostaty navrhlo používať preparát, ktorý zabraňuje premenu mužského hormónu (testosteron) vo vnútri bunky prostaty, čím by sa spomaľovalo alebo zastavilo delenie buniek prostaty. Niekoľkokrát sa skúšal tento liek na veľkom množstve pacientov. Zistilo sa, že ozaj znižuje výskyt rakoviny prostaty, ale na druhej strane sa tiež zistilo, že pacienti, u ktorých počas preventívnej liečby vznikol karcinóm, mali vysoké Gleason skóre a teda priebeh ochorenia bol agresívny. Okrem toho tento liek má pre mladých mužov neprijateľné vedľajšie účinky, predovšetkým znižuje ich pohlavnú aktivitu.

6. Aké metódy skríningu rakoviny prostaty sú optimálne?

V ostatných rokoch sa rozsiahle skríningové programy robili pomocou PSA (odber krvi). Vyšetrenie prostaty cez konečník sa taktiež používa, ale skôr na zistenie lokálneho rozsahu ochorenia. Treba však podotknúť, že skríning má zmysel len vtedy, ak sme presvedčení, že vieme pozitívne ovplyvňovať priebeh ochorenia a prežívanie muža odhadujeme na 25 rokov. Preto v ostatnom čase sa už neodporúča u mužov po 75.roku života.

7. Môže vznik rakoviny prostaty ovplyvniť nejaká sústavná činnosť, napr. jazda na bicykli?

To sa nikdy nepreukázalo.

8. Je primerané konzultovať výsledky diagnózy aj s inými lekármi (právo na druhý názor)?

Určite áno, dokonca sa tento postup odporúča.

1. Je rakovina prostaty liečiteľná?

Áno, aj nie. Kedysi jeden renomovaný americký urológ povedal, že vieme vyliečiť karcinóm prostaty, ktorý liečiť netreba, ale tie čo potrebujú liečbu, vyliečiť nevieme. Ak ochorenie zachytíme vo včasnom štádiu vznikajú dva scenáre: liečime tzv. indolentné karcinómy (tie, čo majú malý malígny potenciál) a pacient bude trpieť následkami komplikácií po liečbe. V ostatnom čase vieme identifikovať týchto pacientov na základe viacerých faktorov, označujeme ich ako skupinu s nízkym rizikom progresie a úmrtia na karcinóm prostaty. Pacienti v strednej skupine rizika progresie a úmrtia budú profitovať z liečby, i napriek tomu u časti z nich sa objavujú príznaky ochorenia (progresia). Týchto bude treba potom liečiť inými liečebnými postupmi a ak prežijú dostatočne dlho po progresii, hrozí im aj tak úmrtie na následky ochorenia prostaty. Skupiny s vysokým a veľmi vysokým rizikom progresie veľmi pravdepodobne umierajú na následky tohto ochorenia.

2. Aké sú možnosti liečby?

Možnosti liečby závisia od štádia ochorenia v čase diagnostiky. Nie každý pacient bude mať pri zistení ochorenia rovnaký typ liečby. Závisí to od veku pacienta, závažnosti iných sprievodných ochorení ako aj od charakteristík karcinómu (stupeň diferenciácie a rozsahu ochorenia). Rozhodne je potrebné si to s lekárom prediskutovať a prípadne si hľadať aj druhý odborný názor.

3. Aké sú štandardné postupy liečby?

K odporúčaním a teda štandardným postupom patrí: - aktívne sledovanie (pacient s veľmi nízkym rizikom progresie ochorenia), - chirurgické odstránenie prostaty, - ožarovanie prostaty buď vnútorným žiaričom alebo vonkajším žiarením ev. ich kombinácie ako kombinácia vonkajšieho ožarovanie spolu s hormonálnou liečbou (pacienti s vyšším rizikom progresie), - hormonálna liečba (injekcie, ktoré zastavujú tvorbu mužského pohlavného hormónu – testosterón), v ostatnom čase sa odporúča hormonálna liečba v kombinácii s chemoterapiou (vo forme infúzie vnútrožilovo), len pacientom s kostnými metastázami. Neskoršie štádiá ochorenia, keď zlyháva štandardná liečba, sa liečia inovatívnymi liekmi so skupiny ARTA (Androgen Receptor Target Agents), v preklade látky, ktoré blokujú viazanie mužských pohlavných hormónov na receptor týchto látok v chromozóme buniek.

4. Je liečba rakoviny plne hradená poisťovňami?

Áno, liečba je plné hradená. Inovatívne lieky podliehajú však prísnym indikačným kritériám (žiaľ naše poisťovne majú až veľmi prísne kritéria, ktoré sa napríklad v iných európskych krajinách nevyžadujú).

5. Čo znamená výraz prostatektómia?

V prípade karcinómu prostaty to znamená úplné odstránenie prostatickej žľazy. Používa sa však aj pri liečbe nezhubného ochorenia prostaty a vtedy znamená len odstránenie tkaniva prostaty, ktoré blokuje plynulý odtok moču.

6. Sú známe štatistické údaje o úspešnosti liečby rakoviny prostaty?

Áno. V ostatnom čase sa vydalo veľké množstvo prác, hodnotiacich rôzne liečebne metódy a osud liečených pacientov s ohľadom na progresie ochorenia a ich prežívanie, zistené sú štatistické údaje o jednotlivých liečebných postupoch. Keď sú dostupné údaje od veľkého množstva pacientov, vytvárajú sa tzv. nomogramy (sú to tabuľky, pomocou ktorých vieme v čase diagnózy s určitou presnosťou predpokladať osud daného pacienta s karcinómom prostaty).

7. Na akej úrovni z medzinárodného hľadiska je liečba rakoviny prostaty na Slovensku?

Liečba rakoviny prostaty vo všetkých štádiách ochorenia je na Slovenskú dostupná podobne ako v ostatných krajinách. Žiaľ, naše dáta nie sú dostatočne známe.

8. Aké sú moderné operačné metódy pri liečbe rakoviny prostaty?

Všetky chirurgické postupy pre liečbu karcinómu prostaty sú moderné a rovnocenné, samozrejme otvorená chirurgická liečba bola historicky prvou metódou. Vzhľadom na rozvoj chirurgickej technológie a možnosti zobrazovania s vysokým rozlíšením sa postupne začala používať laparoskopia a následne aj robotická chirurgická liečba. Treba však zdôrazniť, že uvedené metódy sú rovnocenné, pričom každá z nich má svoje špecifické komplikácie. V rukách skúseného operatéra sú súčasné operačné metódy spoľahlivé, s nízkym počtom komplikácií a množstvo úmrtí na následky operácie je zanedbateľné. Skúsenosti pracoviska, ktoré poskytuje tieto chirurgické postupy, sú priamo úmerné počtu vykonaných zákrokov. Preto sa odporúča vyhľadávať operačné centrá s veľkými počtami operácií.

1. Kto z okolia pacienta má vedieť o diagnóze rakoviny prostaty?

Odporúča sa, aby rodina bola informovaná o stave pacienta a o spôsobe navrhnutej liečby. Rodina je to prostredie, ktoré dáva pacientovi oporu a podporuje jeho vôlu prekonať fyzické a psychické útrapy, spojené s ochorením a jeho liečbou.

2. Môže pacient počas liečby pracovať, chodiť do zamestnania?

Závisí to od štádia ochorenia a liečby, ale veľká väčšina pacientov je schopná plne vykonávať svoju obvyklú činnosť. Dokonca podporujeme pacientov k vyššej fyzickej aktivite, najmä ak užívajú hormonálnu liečbu. Práceneschopnosť po chirurgickej liečbe a po ožarovanie je zvyčajne krátkodobá.

3. Aké následky majú jednotlivé liečebné postupy pre rodinný život pacienta, vrátane intímnej oblasti?

Vedľajšie účinky sú špecifické podľa liečebného postupu. Všetky štádia ochorenia a všetky liečebné postupy majú vedľajšie účinky okrem postupu, ktorému hovoríme aktívne sledovanie. Najzávažnejšie sú rôzne stupne poruchy stoporenia pohlavného údu (erektilná dysfunkcia), ako aj únik moču (inkontinencia), ktorý je však viac spojený s chirurgickou liečbou. Percentuálne množstvo pacientov, ktorí trpia trvalým únikom moču po odstránení prostaty, je však nízke.

4. Aké sú odporúčania pre život pacienta po liečbe?

ŽIŤ a tešiť sa zo života.